V ostatnej dobe je možné aj mimo akademického a aktivistického kontextu vidieť časté používanie slova feminizmus. Píšu o ňom populárne časopisy, najmä viaceré známe ženy prezentujú v médiách voči feminizmu svoje sympatie, prezentované sú rôzne podoby angažovania sa v prospech žien. Iste, identifikovanie sa žien a mužov s feminizmom si zaslúži uznanie. Avšak, dokážeme rozpoznať feminizmus ako hnutie za sociálne, politické a ekonomické práva, ktoré sa s osobnými ašpiráciami rozchádza?
Feminizmus dnešných dní si vyžaduje kladenie náročných otázok, ktoré presahujú rámec konštruovania osobnej identity. Feminizmus nie je sezónnym výstrelkom, tričkom, ktoré možno obliecť a vyzliecť (hoci nás o tom produkcia módnych domov a odevných firiem presviedča – viď nápisy a rôzne výroky vytlačené na odevoch, ktoré mnohokrát deformujú myšlienky, pôvodne asociovanými s feministickým hnutím, akým je napríklad anglické „girls just want to have fun-damental rights“ a podobne). Je revolučnou reakciou na hierarchické usporiadanie spoločnosti, ktoré produkuje nerovnosti, vrátane nerovnosti medzi rodmi. Pokiaľ feminizmus redukujeme na oporu pre individuálne voľby, prikrývajúc sa plášťom pojmov akými sú sebarealizácia, sebaposilnenie či sebapoňatie, strácame spojenie s jeho politickým, spoločenským a filozofickým obsahom.
V jadre feministického uvažovania a jednania je dosiahnutie spoločenskej zmeny, ktorá je na prospech nielen ženám, ale i mužom. Spravodlivejší a bezpečnejší svet pre ženy je univerzálna požiadavka feminizmu, nakoľko tie spravodlivosť a bezpečie mnohokrát nepociťujú. Naopak, to, čo mnohé ženy naprieč generáciami vo svojich životoch zažívajú, je diskriminácia a nerovné zaobchádzanie, chudoba, nízke mzdy a až život ohrozujúce pracovné podmienky, násilie zo strany partnera či na pracovisku, sťažený prístup k verejným službám a podobne. Rôzne podoby štrukturálneho násilia a sexizmu, v jeho otvorených aj skrytých formách, v kontexte súčasnej spoločnosti, robia zo sveta veľmi nepriateľské a pre život žien i mužov nepriaznivé miesto.
Pokiaľ si dovolíme klásť otázky o podobách toho, ako rôzne ženy i muži žijú, môžeme cítiť hnev. Hnev však môže otvoriť bránu k odvážnemu opusteniu vlastného bezpečného priestoru, k vykročeniu do sveta neistého, zúfalého, niekedy i smutného zápasu za práva a slobody druhých žien. Vyžaduje si to uznať ich rôznorodé kontexty, načúvať ich želaniam, poznať ich potreby, ktoré môžu byť iné než tie naše a s rešpektom sa pripojiť k ich úsiliu o dosiahnutie zmeny. Tak, ako tomu bolo po stáročia, ženy musia v tomto úsilí stáť jedna pri druhej, solidárne, bez ohľadu na osobné okolnosti. Musia budovať koalície a obmedzovať rivalitu. Definovať svoj vlastný priestor a posilňovať uznanie – aj voči sebe navzájom. V tomto úsilí to chce však uvažovať o osobných cieľoch, postupoch a stratégiách, o vlastnej moci inak.
Feminizmus dáva návod a pripomína, že má zmysel nasledovať ženy a podporovať ich. Jednou z možností toho, ako ich podporiť, je financovanie ich aktivizmu, poskytovanie zdrojov pre ženy, aby mohli nastoľovať svoje vlastné témy a budovať vlastné programy, načúvať komunitným aktivistkám, ktoré pôsobia „dole“. Budovanie spravodlivejšieho sveta si žiada podporu lokálne pôsobiacich organizácií a ženských skupín, než predpisovanie postupov a replikáciu systému „zhora“ , ktorý nakoniec vedie k utláčaniu tých, ktorých má podporovať.
Text pôvodne vyšiel 28. 05. 2018 na portáli www.feminismus.cz, redakčne spravovaného organizáciou Gender Studies/ČR.